Východisková situácia hry je dramaticky povedomá – v byte sa schádzajú dva mladé páry, aby sa pri viac-menej formálnom rozhovore pri poháriku zašmodrchali vzájomné vzťahy a vynorili sa zasuté problémy medzi postavami. Tu sa v byte kdesi v Nemecku rozbieha rozhovor medzi Inou a jej mužom Jánom (Česi, ona krehká tridsiatnica, on vzdelaný zásadový tridsiatnik) a Uvom a jeho novou priateľkou Claris (on Nemec, egocentrický štyridsiatnik, ona vznešená príťažlivá Francúzka). Ján pozval kolegu a kamaráta Uveho na návštevu nevediac, že príde aj Claris, ktorú Ina a Ján nepoznajú. Už to by stačilo na rozohranie sledu scén trápnych a nútených dialógov - Ina totiž vie iba po česky a nikomu nerozumie. Práve v nedorozumení je takmer kunderovský vtip celej hry. Ironický podtitul hry znie "národná pieseň" - každá z postáv si "spieva" iba to svoje. Ina rozumie len svojmu mužovi, hovorí spolu po česky - nemôže uvyknúť nemeckým pomerom. Jan a Uve hovorí medzi sebou po nemecky, Uve navyše s Claris po francúzsky, Claris nevie po nemecky. Pre diváka však hovoria všetci herci jedným jazykom (česky). Pri popíjaní vína tak v izbe vzniká rozhovor plný pretvárky, nedorozumenia a nemožnosti sa s druhým dohovoriť. Uve hovorí nahlas s Jánom o Claris ako o známosti na jednu noc a myslí si, že mu Claris (ani Ina) nerozumie. Uve a Claris považujú Inu nedopatrením za maliarku, pritom ona si len kráti čas vyšívaním. Ján si myslí, že zatiaľ čo je v práci, Ina sa asimiluje na nemecké pomery, tá však iba sedí zarmútená doma. Uve musí náhle odísť za manželkou a pred podvádzanou Claris rieši nahlas s Janom, ako situáciu vyriešiť. Ina nečakane niekam odchádza, Uve ide len niečo vybaviť s manželkou... Obrat začína vo chvíli, keď Claris prekvapenému Jánovi povie, že vie po nemecky a že si tak iba vychutnáva klamstvá nič nevedúceho Uveho. Postupne sa dozvedáme, že kedysi v Paríži mali spolu Claris a Ján pomer, z ktorého sa narodilo dieťa (o tom Ján nevedel), po ktorom Ina tak márne túži. Uve zisťuje, že ho Claris ťahá celý čas za nos. Ján zisťuje, že Ina celé dni iba vyšíva ažúru. Rozlícený Uve odchádza zrejme definitívne za nič netušiacou manželkou, vyčerpaná Ina ide spať a Ján a Claris sa odchádzajú kamsi pozrieť na spoločné spiace dieťa - Ján si do vrecka berie Ininu ažúru. Jedna zo stien scény slúži ako projekčná plocha, na ktorej sa objavujú slová v štyroch jazykoch, ktoré sú v priebehu deja spochybnené (napr. láska, priateľstvo, dôvera, tolerancia, vernosť, porozumenie...).