Rok po invázii vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do Československa prebehli v uliciach mnohých veľkých miest rozsiahle demonštrácie, do ktorých sa zapojili predovšetkým mladí ľudia. Vyjadrovanie nesúhlasu s prítomnosťou sovietskej armády na našom území sa miešalo s prejavmi nespokojnosti s nastúpenou cestou nového vedenia komunistickej strany. To pouličné protesty očakávalo a najskôr aj privítalo, podľa neho totiž dokazovali, že tzv. protisocialistické sily existujú. Legitimizovali tak jeho politiku a dali mu do ruky pádne argumenty k postupu proti zvyšku reformistov na čele s Alexandrom Dubčekom. Brutálne potlačenie nepokojov jednotkami vtedajšej bezpečnosti, armády a Ľudových milícií, ktoré si vyžiadalo obete na životoch, poslúžilo aj ako varovanie do budúcnosti a súčasne ako dôkaz predložený sovietskemu vedeniu, že v osobe Gustáva Husáka bol postavený na čelo Československa správny človek. Naopak pre verejnosť symbolizoval august 1969 definitívny koniec Pražskej jari. Predkladaná publikácia sa na základe rozsiahleho archívneho výskumu snaží priblížiť udalosti augusta 1969 a zasadiť ich do kontextu vtedajšieho diania.