Monografia sa zaoberá neverbálnou zložkou reči a na experimentoch s osobami s diagnostikovanou afáziou chce ukázať, že gestá používajú ako substitúciu reči, ktorú často nie je možné v komunikácii použiť vzhľadom na rôznu mieru jej poškodenia. Hlavná časť knihy je venovaná výsledkom výskumu kompenzácie rečového deficitu pomocou gest. Text ponúka návod, ako takéto konštrukcie popisovať, dotýka sa pritom aj problematiky prepisu a notácie rečových prostriedkov i gest.