Jan Theobald Held (1770–1851) bol nielen výraznou postavou počiatkov novodobej medicíny u nás, jedným z popredných reprezentantov pražskej univerzity a zároveň aj hudobným skladateľom aj výkonným hudobníkom, ale predovšetkým mužom s neobyčajne zaujímavým, takmer „stendhalovským“, ako píše autorka úvodu, životným príbehom. A pre dobu, keď nadaní ľudia boli presvedčení, že svojimi schopnosťami, talentom a pracovitosťou môžu dosiahnuť rovnakú prestíž ako ľudia so šľachtickým predikátom, bol Heldov životný príbeh charakteristický. Chlapec, ktorý vzišiel z pomerne chudobných vidieckych pomerov, sa vlastným pričinením vypracoval na popredného pražského lekára, ba dokonca aj na rektora Karlo-Ferdinandovej univerzity, a navyše, obdarený mužným šarmom a hudobným nadaním, sa dokázal suverénne pohybovať v prostredí šľachtických salónov. dámy a získavať priateľstvo osobností z umeleckého sveta. Zároveň však nikdy nestratil zo zreteľa svet ľudskej biedy a choroby a ako dlhoročný riaditeľ nemocnice milosrdných bratov vynakladal mnoho síl na zmierňovanie ľudského utrpenia a pomoc potrebným.