V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch 20. storočia bolo kvôli povrchovej ťažbe uhlia zlikvidované jedno z najcennejších historických miest severných Čiech. Náhradou za starý vznikol nový Most, ktorý vzbudzoval veľké očakávania, ale nakoniec stal symbolom úpadku aj bezohľadnosti československého štátneho socializmu. Kniha Most do budúcnosti plasticky rozpráva o živote v starom Moste v dekádach po druhej svetovej vojne a sprostredkováva diskusie a vyjednávania, ktoré predchádzali rozhodnutiu o jeho zbúraní, aj tie, v ktorých sa rozhodovalo o charaktere nového mesta. Kľúčové aspekty povojnových dejín Mosta autor zároveň vsadzuje do kontextu myšlienkových i sociálnych premien v Československu aj v Európe 2. polovice 20. storočia. Pôvodne stredoveké mesto pohlcované veľkolomom alebo betónová architektúra nového Mosta tak pre čitateľov nezostávajú len nezmyselnými prejavmi komunistickej diktatúry. Autor ukazuje, že im môžeme porozumieť, ak ich zapojíme do kontextu vysídlenia Nemcov a odcudzenia medzi ľuďmi a prírodou v českom pohraničí, produktivizmu a technokratizmu, zdieľaného v povojnových dekádach veľkou väčšinou Európanov, či niekdajšej presvedčivosti vízie racionálne plánovaných.