Kniha prostredníctvom fotografií uznávaného antropológa Leopolda Pospíšila rozpráva príbeh o papuánskych Kapauciach a výskumoch, ktoré medzi nimi začal uskutočňovať zhruba od polovice 50. rokov 20. storočia. Význam jeho výskumu možno z hľadiska antropologického štúdia človeka prirovnať k pristátiu človeka na Mesiaci. Nová Guinea totiž bola v čase jeho pobytu jedným z posledných miest nepreskúmaných západnou civilizáciou. Ľudia tam tisíce rokov žili takmer v izolácii od pobrežných oblastí ako „poslední svedkovia praveku“. Leopold Pospíšil zaobstaral unikátnu fotodokumentáciu, v ktorej zachytil rýchlo miznúci svet novoguinejskej kultúry nepoznajúcej západné vymoženosti. Publikácia vychádza z osobného fotografického archívu Leopolda Pospíšila a vizuálnymi prostriedkami rozpráva o všednom živote Kapaukov, vojnách i autorovom bádaní. Poponáhľateľov život by mohol slúžiť ako predloha k radu dobrodružných románov, od osobnej účasti v protinacistickom odboji, cez aktívny odpor proti komunistickému režimu, ktorý viedol k jeho nútenej emigrácii. Vtedy sa v Amerike živil ako honák kráv, následne vyštudoval prestížnu Yaleovu univerzitu, stal sa poradcom amerických prezidentov a uskutočnil výskum v novoguinejských horách v čase, keď sa tam odvážil vydať málokto.