Monografia pozostáva z dvoch hlavných a dvoch doplnkových častí. Prvá časť prináša najstaršie lingvistické, epigrafické a archeologické informácie o raných užívateľoch germánskych jazykov. Druhá časť zhŕňa histórie jednotlivých jazykov od ich kmeňovej minulosti zaznamenanej antickými autormi a zachytenej v raných epigrafických pamiatkach cez ich literárne tradície až po súčasnosť. Prílohy sprostredkovávajú hlavné modely genealogickej klasifikácie germánčiny medzi ostatnými indoeurópskymi vetvami i vlastných germánskych jazykov; porovnávaciu fonetiku a morfológiu starých germánskych jazykov; niekoľko dlhších textov antických a stredovekých autorov; prehľad starogermánskych písiem; lexikostatistickú klasifikáciu starogermánskych jazykov a frízskych dialektov. Bibliografia je rozdelená do dvoch sekcií: (1) primárne pramene; (2) (prevažne) diachrónne štúdie.