Monografia sa z hľadiska slovenského jazyka zaoberá javy, pre ktoré sa v lingvistike vžilo súhrnné označenie "pragmatika". Oproti 1. vydaniu obsahuje novo vymedzené teoretické stanovisko (tzv. umiernená pragmatika) a novo koncipované tematické okruhy. Prvýkrát pre slovenčinu je tu spracovaná problematika časovej a priestorovej deixe, v rámci kapitoly o rečových/hovorných aktoch sa novo preberá podstata tzv. performatívnosti, teória implikatúr tiež berie do úvahy témy prezentované v slovenskej lingvistike prvýkrát. Pozornosť je venovaná tiež novému vývoju v teórii ne/zdvorilosti a metapragmatike. Okruhy sú usporiadané tak, aby na seba pohľady na pragmatické javy pokiaľ možno zmysluplne nadväzovali a postupne sa na seba vrstvili. Ide o prvú a doteraz jedinú sústavnú pragmatiku slovenčiny v slovenskej lingvistike.