Jungova kniha Psychologické typy býva niekedy označovaná za jeho najznámejšie dielo, ktorým sa etabloval ako samostatný psychologický mysliteľ. V každom prípade sa jeho opis introvertného a extravertného zamerania stal najvšeobecnejšie prijímaným Jungovým objavom vôbec. Vo svojej knihe sa podrobne zaoberá tým, ako boli tieto dva typy postojov ponímané v histórii (s introverziou spája napr. stredoveký nominalizmus, Nietzschov apollinský typ alebo osobnosť Alfreda Adlera, s extraverziou zase realizmus, dionýsky typ či Sigmunda Freuda). Okrem toho popisuje štyri možné funkcie vedomia – myslenie ako opak cítenia a zmyslové vnímanie, ktorého opakom je intuícia. Každý človek má hlavnú funkciu vedomia, ktorej opak vyjadruje, ako funguje jeho nevedomie. Kombinácia funkcií vedomia s introverziou a extraverziou dávajú osem základných psychologických typov. Jung tiež líči, čo sa deje s psychikou človeka, keď je jeho vedomé zameranie príliš jednostranné. Kniha je doplnená rozsiahlym prehľadom definícií, ktoré môžu slúžiť ako vodítko pre pochopenie Jungových základných myšlienok.