Súčasný priamy vojenský útok Ruskej federácie proti Ukrajinskej republike nie je výsledkom nejakého náhleho politického zvratu zo začiatku roku 2022, ale je skôr vyvrcholením mnohoročných politických konfliktov medzi Ruskou federáciou a tzv. Západom, teda najpresnejšie medzi Ruskom a koalíciou štátov vedených USA, v ktorej krajiny. Táto vojna teda nie je nič iné ako naplnením poučky pruského vojenského teoretika Carla Philippa Gottlieba von Clausewitza, že "vojna je iba pokračovanie politiky inými prostriedkami".

Korene tejto vojny musíme hľadať oveľa hlbšie, a to až v prvom funkčnom období ruského prezidenta Vladimíra Vladimíroviča Putina (vládol v rokoch 2000 až 2008), s ktorého nástupom do prezidentskej funkcie sa ujala moci v Ruskej federácii skupina prevažne bývalých pracovníkov sovietskej tajnej služby. Výbor štátnej bezpečnosti), ktorí veria v to, že Ruská federácia má právo požadovať svoju kontrolu a vplyv nad tým, čo sa deje v priestore bývalého Sovietskeho zväzu a krajín, ktoré Sovietsky zväz kontroloval.

Zdá sa, že západní politici so svojimi expertmi a poradcami ťažko podcenili vplyv ideologického presvedčenia elít Ruskej federácie na ich praktickú politiku a správanie. A niet sa čomu diviť, pretože po väčšinu svojho mandátu v rokoch 2000 až 2008 ruský prezident Putin vystupoval ako priateľ a podporovateľ USA a Západu. Slávne sú jeho veľmi priateľské stretnutia s vtedajším americkým prezidentom Georgom Walkerom Bushom. Na samom sklonku svojho mandátu prichádza ruský prezident Putin so zásadným vyhlásením, ktoré znamenalo otvorenú zmenu v jeho politike.

V bavorskom Mníchove na začiatku roku 2007 počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie prednáša Putin prejav, v ktorom otvorene hovorí západným politikom a vodcom, že skončila doba, kedy Rusko mlčalo a ustupovalo. Putin jasne povedal, že Rusko už nebude mlčať a ustupovať, ale bude sa brániť rozširovaniu vplyvu Západu do priestoru svojho vplyvu.

Západní politici a vodcovia si zrejme mysleli, že ide len o taký výkrik na konci vlády ruského prezidenta Putina a nejde o reálne hrozby. Ale ako ukázal neskorší vývoj, napríklad ruský zásah v Gruzínsku v roku 2008, Putin myslel svoje hrozby čeliť akýmikoľvek prostriedkami rozširovania vplyvu Západu do jeho záujmových sfér vážne. Dnes v roku 2022 je Putin zrejme jediným politikom vo vrcholnej funkcii z tých, ktorí boli prítomní na onej konferencii v roku 2007, ktorá má stále reálny spoločenskopolitický vplyv.

Preto pre pochopenie myslenia a fungovania ruských elít považujeme za dôležité sprístupniť českému čitateľovi tento zásadný Putinov prejav, ktorý sme nazvali "Putinovo posledné varovanie Západu pred vojnou", pretože situácia, v ktorej sa dnes nachádzame, sa dá nazvať podivnou vojnou medzi Západom a Ruskom, kde Ukrajina slúži ako jedno z "ihrísk" či "zápasníckych priestorov" v tomto zápase dvoch svetových spoločenských sústav.

Treba mať na zreteli, že mnohé z téz vyslovených v tomto prejave ruským prezidentom je na Západe aj medzi mnohými českými politikmi či odborníkmi vnímané úplne inak a tvrdenia a názory ruského prezidenta sú nimi označované za nepresné či nepravdivé. Pre nás je ale podstatné to, že ruský prezident a značná časť ruskej spoločnosti ich tak chápu a veria, že sú tak, ako ich ruský prezident Putin hovorí. Ak to nebudeme akceptovať, tak nikdy nedokážeme pochopiť ani Putina, ani ruskú spoločnosť a to, prečo sa správa tak, ako sa správa.

Táto publikácia je prvou publikáciou v rámci nášho projektu ruských štúdií, ktorý sme sa rozhodli začať realizovať a pevne veríme, že vám nami vydané publikácie a analýzy na túto tému pomôžu lepšie pochopiť „ruský svet“ a myslenie či procesy v ruskej spoločnosti.