Autorovou ambíciou nebolo akademicky spracovať problematiku laponského náboženstva, chcel skôr upozorniť na svojbytný kultúrny skvost severu Európy, siahajúci svojimi koreňmi až do konca doby ľadovej, a na nebezpečenstvo zániku, ktorý mu hrozí. Marek so Sámom, medzi ktorými žil od 30. rokov takmer dve dekády, nestal náčelníkom, ale priateľom a dôverníkom. V knihe Staré laponské náboženstvo konfrontuje písomné pramene (správy misionárov, múzejníkov a etnografov) s oznámeniami svojich priateľov alebo priamo s vlastnými zážitkami. O exotickom téme európskeho šamanizmu tak vzniklo triezve, výstižné a zároveň aj po odbornej stránke významné dielo.