Strach zo slobody patrí k najznámejším dielam Ericha Fromma, ktorý ju napísal počas exilového pobytu v Spojených štátoch, kam musel utiecť pred Hitlerovým nacizmom. Vzhľadom na to, že ľuďom z demokratických spoločností sa napriek faktom zdalo neuveriteľné, že by nacistickú ideológiu i prax aktívne podporovali široké vrstvy nemeckého národa, považoval Fromm za nutné vysvetliť psychologické korene tohto strašného javu. Výstižne poukazuje na fakt, ktorý nikto pred ním explicitne psychologicky nerozpracoval – fakt dvojznačnosti ľudskej slobody, ktorá sa môže stať otvorením možností, rovnako ako cestou do úzkosti z osamenia a izolácie. Ak je sloboda ponímaná oným druhým spôsobom, zvádza do pasce autoritárstvo, destruktivity či konformizmu. Fromm vo svojom diele pátra, kedy taký strach zo slobody vznikol a čo ho podporilo, a napriek všetkým svojim zisteniam sa domnieva, že je v ľudských schopnostiach stať so sebou samým skrze tvorbu, zmyslovú radosť, lásku či prácu.