Noc predstavuje všeobecne zvláštny alebo svojim spôsobom mimobežný čas s vlastnými význammi, príležitosťami a nebezpečenstvami, ako aj politickými, náboženskými, spoločenskými i hospodárskymi dôsledkami. Od najstarších kultúr pôsobí ako metafora a symbol, a sprevádza rétoriku a obraznosť najrôznejších myšlienkových smerov a sociálnych projektov, utópií a experimentov. Tiež je často spájaná so zločinom.
V modernej dobe bol nočný čas systematicky „kolonizovaný“ a nočná činnosť „normalizovaná“. Priemyselná modernita si noc podmanila ako ďalšiu príležitosť pre pracovné a výrobné procesy. Rozvoj technológií a osvetlenia potom nočné mesto otvoril ľuďom ako priestor voľného času a zábavy. Všetky tieto aspekty pôsobili aj v Československu po druhej svetovej vojne, ktoré sa vtedy vydalo cestou budovania nového – socialistického – spoločenského systému, ktorého oficiálne dosiahlo v roku 1960. Kniha sa preto zaoberá otázkou, ako sa v tomto procese utvárala nová – socialistická – noc, či už v jej symbolickom vnímaní, tak v každodennom prežívaní.