Grécko a Turecko patria medzi štáty, ktorých históriu významne poznamenala studená vojna. Ich geostrategická výnimočnosť, ešte zvýraznená výsledkami svetového konfliktu z rokov 1939-1945, zapríčinila, že "zápas" medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom o vplyv v týchto krajinách prispel k zmene americkej zahraničnej politiky voči ZSSR ak prijatiu nového strategického konceptu, pre ktorý sa vžil názov "stratégia zadržiavania" (strategy of containment). Dôležitou udalosťou, ktorá viedla k väčšej angažovanosti Spojených štátov v oblasti východného Stredomoria a Blízkeho východu, bola už iránska kríza roku 1946, majúca za následok zintenzívnenie amerického záujmu o dianie v Grécku a Turecku. Keď na začiatku roku 1947 Veľká Británia Spojeným štátom oznámila, že nebude naďalej podporovať vlády oboch krajín čeliacich tlaku Sovietskeho zväzu a jeho satelitov, stál Washington pred rozhodnutím, či dlhodobý vplyv Londýna v tejto časti sveta nahradí. Nakoniec sa Američania rozhodli, že Grécku a Turecku v rámci tzv. Trumanovej doktríny poskytnú pomoc, ktorá výrazne dopomohla obom štátom udržať si svoju nezávislosť. Autor vo svojej monografii analyzuje americkú zahraničnú politiku voči Grécku a Turecku v rokoch 1945-1953, ktorá zaraďuje do širšieho kontextu príčin vzniku studenej vojny, aj okolnosti vedúce k formulácii a implementácii základného konceptu zahraničnej a bezpečnostnej politiky USA v čase tohto konfliktu - stratégie zadržiavania. Práca vychádza predovšetkým zo štúdia nevydaných prameňov z amerických a britských archívov, z veľkého počtu vydaných dokumentov a rozsiahlej odbornej literatúry.