Hoci Rakúsko-Uhorsko nikdy nevybudovalo koloniálnu ríšu, malo svoje záujmy v niektorých zámorských oblastiach. Jednou z nich bol aj Ďaleký východ, kam obchodníci z habsburskej monarchie dorazili už v osemnástom storočí. Rakúsko napriek tomu bolo vo východnej Ázii oneskoreným prichádzajúcim. Od konca XIX. storočia bol Ďaleký východ jedným z hlavných ohnísk medzinárodného napätia. Vplyv na rakúsko-uhorskú politiku bol skôr nepriamy – pozornosť ruského rivala sa odvracala od Balkánu. Viedeň však posilňovala svoje zastúpenie vo východnej Ázii, zvažovala vytvorenie námornej základne v Číne, podieľala sa na potlačení Boxerského povstania a získala koncesiu v Tiencine. Pozícia monarchie v obchode s Japonskom sa po roku 1900 zlepšovala, úspechy Škodových závodov pred rokom 1914 naznačovali, že môže dôjsť aj k rozvoju obchodu s Čínou. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa však Japonsko pridalo na stranu Dohody, roku 1917 tak urobila aj Čína. Tým sa rakúsko-uhorský angažmán na Ďalekom východe skončil. Aký bol charakter politiky Viedne na Ďalekom východe? Ako aktívne boli na tamojších trhoch rakúsko-uhorské firmy? Na tieto a ďalšie otázky chce odpovedať naše publikácie.