V poviedkach Lubomíra Macháčka sa odohrávajú príbehy humorné, vážne i podivuhodne zvláštne, jednoducho také, ktorých si nemôžeme nevšimnúť. Ich priesečníkom je, ako inak, človek a jeho pátranie po vlastnej identite. Dôležitú úlohu v nich zohráva čas. Čas ľudí, ktorí vstupujú do života, aj čas tých, ktorí z neho odchádzajú. Niektorí ho vážia na decimálke, iní na lekárnických váhach. Súbor psychologických poviedok s názvom Zelené vdovy dopĺňa rad poviedkových súborov ako Manželky a iné ženy (2012), Keby som bola mačkou (2006) ai.