Zbierka „politicky nekorektných“ textov, ktoré Lenka Procházková publikovala od januára 2016 do apríla 2017 na nezávislých internetových stránkach. Okrem rozhovorov, komentárov, reportáží, esejí a jednej bonusovej rozprávky sú do knihy zaradené aj autorkine prejavy na demonštráciách. Naliehavý tón týchto príhovorov pod holým nebom ovplyvnil rozhodnutie Senátu, ktorý v tajnom hlasovaní a bez rozpravy zamietol nomináciu Lenky Procházkovej (signatárky Charty 77) do Rady Ústavu pre štúdium totalitných režimov. Záverečný text knihy Živej duše je prepisom reči, v ktorej Lenka Procházková senátorom oznámila, že bádatelia pri svojom štúdiu totalitných režimov mnohé témy obchádzajú. „Tiež som im povedala, že ak ma do Rady zvolia, budem iniciovať bádanie na tému: Vplyv médií na likvidáciu demokracie.“ Takýto prístup však v demokraticky zvolenom Senáte neprešiel. Lenka Procházková komentuje svoje nezvolenie do Rady ÚSTRU slovami: „Chápem, že sa im tam nehodím. Ten „ctihodný“ Ústav zrejme študuje totalitné praktiky nie preto, aby pred nimi varoval, ale aby ich prevzal. Je dobre, že ma senátori zamietli, zbytočne by som si ničila nervy v nepriateľskom prostredí. Moje miesto je pri písacom stole a pri mikrofóne na námestiach, odkiaľ môžem občanov varovať pred návratom totality oveľa slobodnejšie.“ O tom sa môžu presvedčiť aj čitatelia knihy Živej duše.