Theodore Roszak (1933-2011), patrí k najvýraznejším americkým historikom a sociológom. Pojmom kontrakultúra vystihol v roku 1969 priesečník medzi Novou ľavicou a hippies, ktorým bol boj proti tomu, čo nazýva technokraciou – režim založený na korporátnej a technologickej expertíze, ktorý vládne v priemyselnej spoločnosti.

Detailný rozbor niekoľkých mysliteľov, ktorí vtedajšiu mladistvú kontrakultúru ovplyvnili najsilnejšie – Herberta Marcuseho a Normana Browna, Allena Ginsberga a Paula Goodmana – ukazuje, akým spôsobom každý z nich spochybňuje prevládajúci vedecký pohľad na svet a tým tiež podkopáva základy technokracie. Následne obracia pozornosť k "mýtu objektívneho vedomia" a tvrdí, že kultúra, ktorá potláča alebo degraduje vizionársku skúsenosť, sa dopúšťa hriechu oslabovania našej existencie. Otázka stojaca pred nami totiž neznie "ako vedieť?" ale "ako žiť?". Nájdenie odpovede si žiada obnovu magického pohľadu na svet, z ktorého vyrastá ľudská tvorivosť i pospolitosť. Roszakovi sa tak s múdrym vhľadom darí odhaľovať hlbší zmysel vtedajších študentských nepokojov, beatnikov a hippies, psychedelického hnutia, rockovej hudby, oživenia okultizmu a mysticizmu, protestu proti americkej vojne vo Vietname i nevôli mladej generácie stať sa súčasťou. V predslove z roku 1995 sa Roszak krátko zamýšľa nad vývojom, akým prešla kontrakultúra od chvíle, keď tento termín zaviedol.

Doslovom zaobstaral MC Putna.