Abú Firás, plným menom Abú Firás al-Háris ben Abil 'Alá Sa'id ben Hamdan ben Hamdún al-Hamdanie, narodil sa r. 320, podľa iných 321 H (932 alebo 933 po Kr.). Práca je štúdiou o zaujímavom básnikovi a džihadistovi (svätom náboženskom bojovníkovi), ktorého literárna história arabská číta k najcituplnejším básnikom arabským. V detstve prišiel o otca a rodiny otca zbavenej ujal sa slávny umelec halebský Saifuddaula, blízky príbuzný Abú Firásov. Najmä Abú Firás sám našiel v ňom priaznivca, ktorý stal sa mu, ako sám výslovne doznáva, plnou náhradou za otca. Pod takou mocnou ochranou a na výslní takejto priazne sa vyvíjala však aj individualita Abú Firásova čo najskvelejšia a on vyrástol v muža, ktorý v oboch cnostiach, meča i pera, rovnako sa vzdelaný, vynikal rovnako srdnatosťou i výrečnosťou ako aj zručnosťou vo všetkých rytierskych umeniach.
V dobe svojej slávy nerobil si Abú Firás mnoho zo svojich nepriateľov a závistníkov; naopak poznávame z dívanu jeho, že si nemálo na tom zakladal, že sa povzniesl cez hlavy svojich protivníkov: "K mojej veľkosti patrí to", hovorí výslovne, "že neustávajú mi ľudia haniti pre to, čo mi závidia; ľudia stíhajú ma závistivými pohľadmi , Že zdá sa mi, že budú mi na koniec aj hviezdy závidieť. A nevidím nič, než nepriateľov, už proti mne bojujú; že Alah ju rozsvietil, a znižujú moju výbornosť, (zabúdajúc), že Alah ju dáva. Inde vyznieva hrdé sebavedomie Abú Firásovo v slova: "Kiež nikdy neprestanú tvoji nepriatelia, naopak kiež sú veční; a nikdy nebudu bez závistníkov: alebo len ten je pánom, komu sa závidí."