Francúzska autorka Katrina Kalda je pôvodom Estónka, ale od desiatich rokov žije vo Francúzsku. Jej prvotina Estónsky román (Un roman estonien) z roku 2010 vyšla v preklade Heleny Beguivinovej v pražskom vydavateľstve Havran v roku 2015. Kým Estónsky román bol svojím spôsobom literárnou hračkou, druhý román Katriny Kaldy vychádza zo surovej reality. Dalo by sa povedať, že v Aritmetike bohov sa Kalda venuje histórii svojej krajiny už úplne otvorene, takmer prvoplánovo.

Podobne ako autorka, aj rozprávačka je mladá Estónka, ktorá sa koncom 80. rokov vysťahovala s matkou do Francúzska. Smrť blízkeho človeka ju prinútila zaoberať sa nielen vlastnými spomienkami na babičku, ktorá mala ďaleko do prívetivej starenky s láskyplnou náručou, ale rodinnou históriou v širšom meradle a najmä identitou svojho otca, ktorý sa narodil začiatkom druhej svetovej vojny v Estónsku okupovanom. Spomienky sa prelínajú s listami, ktoré babičke posielala jej priateľka, odvlečená na Sibír v roku 1941 v rámci sovietskych represií voči pobaltskému obyvateľstvu. Listy líčia život vo vyhnanstve a na nútených prácach, pričom transport a konkrétne podmienky tamojšieho života, najmä prídel potravín, si v ničom nezadali so situáciou v koncentračných táboroch. Román sa odohráva v troch časopriestorových rovinách. Prvý opisuje život na Sibíri v rokoch 1945-1948. Druhý priestor je venovaný Estónsku, ako v spomienkach na detstvo rozprávačky, tak počas jej neskorších návštev príbuzných. Tretí románový priestor je vymedzený francúzskymi hranicami a rozprávanie sa odohráva prostredníctvom spomienok aj líčením zo súčasnosti. Katrina Kalda aj vo svojom druhom románe dokázala šikovne skĺbiť fabuláciu s dejinami a reáliami svojej pôvodnej vlasti, a práve v tom môže byť pre českého čitateľa prínosom.

Kniha bola v roku 2015 ocenená literárnou cenou Prix littéraire Richelieu de la francofonia.