V tridsiatych rokoch sa JRR Tolkien, vedený svojou profesiou i záujmom o starú literatúru, pokúsil prebásniť staroanglickým aliteratívnym veršom nesmrteľný príbeh o kráľovi Artušovi. Podľa svedectva jedného z blízkych priateľov išlo o veľmi úspešný pokus, ale ani nadšená chvála tohto čitateľa neprinútila Tolkiena k tomu, aby text dokončil. Podľa všetkého ho definitívne opustil v roku 1937, keď vyšiel Hobit. Text z pozostalosti spracoval jeho syn Christopher, opatril komentármi, v ktorých cituje klasické spracovanie artušovskej látky aj staroanglické básne, ktoré sa k tomuto cyklu vzťahujú. Tolkienovu báseň vydávame v bilingválnej verzii.

JRR Tolkien sa narodil roku 1892 v juhoafrickom Bloemfonteine, detstvo však strávil v Anglicku, kde tiež absolvoval stredoškolské a univerzitné štúdiá. V roku 1919 získal v Oxforde diplom v odbore staroanglického jazyka a literatúry a po piatich rokoch sa v rovnakom odbore stal profesorom. Prvými Tolkienovými publikáciami boli v 20. rokoch Slovník strednej angličtiny (A Middle English Vocabulary, 1922) a kritické vydanie stredovekej romance Sir Gawain a Zelený rytier (Sir Gawain and the Green Knight, 1925), čitateľský úspech mu však priniesol až rozprávok dávnej Stredozeme Hobit (The Hobbit, 1937, česky prvýkrát 1979). Po štrnásťročnej práci, započatej už pred vydaním Hobita, dokončil koncom 40. rokov rozsiahle, v dejovej a myšlienkovej zložitosti i jazykovej invencii neporovnateľne bohatšie pokračovanie v trilógii Pán prsteňov (1954-55, česky po prvýkrát 19) ktorá vzbudila mohutnú vlnu záujmu najmä medzi západnou mládežou v druhej polovici 60. rokov a dočkala sa nespočetných vydaní v miliónových nákladoch. Osudy Stredozeme a jej obyvateľov, letmo načrtnuté v Hobitovi a rozpracované v Pánovi prsteňov, ďalej rozvíja epos Silmarillion (The Silmarillion, 1977, česky 1992), ktorý štyri roky po autorovej smrti pripravil na vydanie jeho syn Christopher. Tolkienov literárny odkaz dopĺňa rad odborných literárno-historických štúdií a séria drobnejších rozprávkových príbehov.