Jazyk, ktorým sa bežne hovorí, je trápny a vtieravo nevypnuteľný, ako nekonečný vstup komentátora Frekvencie 1, ale z nejakého dôvodu sa za jeho sprievodu odohrávajú všetky dôležité veci v živote. Človek je frázami a klišé obklopený tak dokonale, že mu nezostáva nič iné, len realizovať sa skrze nich. A básnik potom môže byť pristihnutý, ako pri pohľade na seba píše životopis tuningového paka a masochisticky ho prijíma za vlastný.