Vladimír Veit patrí spolu s Jaroslavom Hutkom k predkom českého folku. Ich spoločné začiatky priniesli v sezóne 1967-1968 rané pokusy o české prevody Dylana a Donovana, ale aj prvé piesne vlastné. Vtedy začala tiež ich autorská spolupráca, ktorá nebola prerušená ani v ďalších desaťročiach, keď každý z nich vystupoval sólovo. Vladimír Veit sa stal uznávaným autorom melódií na verše našich aj svetových básnikov. Už pre svoj prvý album Texty zhudobnil básne Jaroslava Vrchlického, Jaroslava Seiferta, Petra Kabeša, ale aj Milana Kunderu alebo Václava Havla. Neskôr vydal aj vlastné piesne a pripravil aj komponované albumy s poéziou Jana Skácela, Vladimíra Hraběte alebo Françoisa Villona. Bolo teda len otázkou času, kedy sa vráti k piesňam, ktoré napísali spoločne s Jaroslavom Hutkom, a pripraví z nich nový autorský album. Vybral pre neho aj menej známe piesne zo 60. a 70. rokov; niektoré z nich odzneli pred desaťročiami napríklad aj ojedinele, a mnohé z nich Veitov dávny javiskový partner dokonca už zabudol. Tradične striedmy a jemný prejav Vladimíra Veita na tejto doske nápadito dokresľuje sprievod rešpektovaného, o generácii mladšieho gitaristu Jozefa Štěpánka. OBSAH: Až sa moje roky zosypú * Pramienok * Ovečka a vlk * Svetlo a tieň * Mŕtvoly * Keby som bola * Krysia revolúcia * Prinútení k návratu * Kopáč * Stmievanie * Strážnik * Hlinený hrnček * Odlesky luna