Rastislav Opršal, ktorý má "šedesiate roky v genetickom kóde", píše kainarovsky mužnú a otvorenú poéziu, v ktorej nie je miesto pre sentimentalitu, ani pre jalové abstrakcie. "Mám v sebe zviera, ktoré v noci vyje, že je pes, a so psom, ako je známe, je psina", píše o sebe - a má aj nemá pravdu. Autor nie je žiadny vtipálok a sebairóniou maskuje, že je vlastne romantik. Avšak romantik s bohatou životnou skúsenosťou, ktorý vie, že "diabol aj Bibliu cituje, keď mu to príde vhod". A dobre vie aj to, že poézia sa nepíše preto, aby sme predviedli svetu, akí sme múdri, empatickí, ušľachtilí, obdivuhodní, ale preto, aby sme boli pravdiví. Áno, všetky básne, ktoré za niečo stoja, "svedčia proti mne".