Monografia Bez sú hlasu.txt je súborom 7 textov 10 autoriek, ktoré v prostredí Slovenska a Česka pojednávajú o kulture znásilnenia. Hovoria o postojoch, predstavách a predsudkoch, ktoré máme o sexuálnom násilí a ktoré prispievajú k tomu, že sa sexuálne násilie a obťažovanie v našich komunitách beztrestne deje aj dnes. Kultúra znásilnenia má svoje dopady na to, ako sa ľudia, ktorí zažili násilie, vysporiadávajú so svojou situáciou, vyhľadávajú pomoc a spravodlivosť. Napriek tomu, že je sexuálne násilie spoločensky odsúdené, kultúra znásilnenia znamená pretrvávanie sexistických predsudkov o tom, kto je hodná obeť – teda kto si zaslúži pomoc a spravodlivosť (a kto už nie) ao tom, preč je vina vždy (hlavne) na nej. Autorky knižky Bez sú hlasu.txt píšem o skúsenostiach z rôznych oblastí poskytovania starostlivosti a advokácie. Rozprávajú o tom, ako sa mýty o sexuálnom násilí udržiavajú v náboženskom učení, či ako ticho o sexuálnom násilí vedie k nedostatku jazyka a viditeľnosti pre tých, ktorí násilie zažili. Píšem o rôznych komunitách, ako o trans ľudoch na Slovensku, či o ženách migrujúcich do Európy, ktoré unikajú pred násilím, no to sa zriedka zastaví po prekročení hraníc. Hovoria o tom, ako média využívajú trópy nahých mŕtvych ženských tiel s cieľom predávať vysávače, no aj o tom, aké to je to vypovedať o svojej skúsenosti s násilím na policii a hovoriť o nej v slovenskom online priestore. V neposlednom rade chce táto kniha poukázať na to, že „nezúčastnený divák/diváčka“ neexistuje, pretože aj mlčanie je spôsob reakcie. Hovoriť o násilí bez toho, aby sme hovorili o strukturách a inštitúciách, ktoré ho legitimizujú a bagatelizujú nie dostačujúce.