Biely klaun je zbierka fejtónov a iných krátkych textov, z ktorých mnohé spisovateľka Lenka Procházková (dcéra prozaika a scenáristu Jana Procházku) publikovala v novinách a časopisoch. Niektoré texty však vychádzajú v tlačenej podobe prvýkrát. Od chvíle, keď sa autorkinou zásadnou témou stali takzvané cirkevné reštitúcie, sa totiž jej kritické články objavujú už len na internetových serveroch. Ľahko zapamätateľná tvár a hlboký hlas Lenky Procházkovej zmizli aj z verejnoprávnej televízie.
Tiež nakrúcanie filmu o Janovi Masarykovi, ku ktorému spracovala scenár, bolo Českou televíziou odložené. Spisovateľka hodnotí situáciu lapidárne: "Ja som začínala v samizdate, takže som si od začiatku zvykla písať slobodne, bez cudzej nápovedy. A ak je dnes úprimnosť opäť vnímaná ako hriech, nie je to pre mňa žiadna nová skúsenosť a ani nová križovatka. Skrátka v tom, hriechu' zotrvám.”
Texty obsiahnuté v zbierke Biely klaun sú dôkazom toho, že ich autorka prevzala otcovo krédo, že politika má byť pre každého a že: Nič nie je stratené, kým to nevzdáme my sami… Kniha obsahuje okrem iného aj znenie archívnych dokumentov (trestné oznámenie na členov vlády Petra Nečasa aj na kardinála Dominika Duku) vrátane listov odoslaných pápežovi Benediktovi a pápežovi Františkovi.