Zbierka Biskupovej duše si kladie za cieľ zoznámiť českého čitateľa s tými najzaujímavejšími z Ó Conairových poviedok. Nájdeme tu realistické líčenie odvrátenej strany života na častokrát velebenom západe Írska, apokryfná verzia novozákonných príbehov i poviedky inšpirované neúspešným írskym povstaním na Veľkú noc roku 1916.

Výber protagonistov zahŕňa prostitútku, slepého nuzáka, bláznivú starenu, kráľa Heroda, dublinského básnika, ktorý láme srdce ženám, aj titulného biskupa hľadajúceho svoju dušu. K opakujúcim sa témam patrí tragické hľadanie autenticity v odcudzujúcom svete, vyhnanstvo a nemožnosť návratu z neho, príroda ako miesto na hľadanie umeleckej inšpirácie i tenká hranica medzi láskou a nenávisťou v erotických vzťahoch.

Dielo jedného z najvýznamnejších autorov modernej literatúry v írčine a priekopníka írskej poviedky, ktorá sa v tvorbe neskorších anglicky píšucich autorov ako James Joyce, Liam O'Flaherty či Frank O'Connor stala svetoznámym fenoménom.

O autorovi: Pádraic Ó Conaire sa narodil roku 1882 v západoírskom meste Gaillimh (Galway). Krátko študoval na kňaza v internátnej škole Blackrock v Dubline, vo svojich sedemnástich rokoch však školu opustil a vydal sa na vlastnú päsť do Londýna, kde získal úradnícke miesto na britskom ministerstve školstva. Počas londýnskeho pobytu sa s nadšením pripojil k hnutiu za obrodu írčiny, stelesneným Gaelskou ligou (Conradh na Gaeilge), vďaka ktorej vplyvu sa stal jedným z prvých moderných spisovateľov tvoriacich v tomto jazyku. Keď bol v roku 1915 prepustený zo zamestnania, vrátil sa do Írska, kde sa až do svojej predčasnej smrti v roku 1928 živil písaním a príležitostnými prednáškami. Známy bol túlavým spôsobom života, náklonnosťou k pitiu i dobrej spoločnosti a nevšednou láskou k prírode. Jeho dielo zahŕňa 473 poviedok, 237 esejí, 6 divadelných hier a román Deoraíocht (Vyhnanstvo, po česky vyšiel roku 2004 vo vynikajúcom preklade Daniely Furthnerovej). Na rozdiel od mnohých svojich konzervatívnejších súčasníkov Ó Conaire súdil, že írsky píšuci spisovatelia sa nemajú vyhýbať horúcim témam a že je vhodné hľadať inšpiráciu v modernej európskej literatúre. V jeho knihách sa tak okrem domácej tradície miešajú vplyvy európskeho romantizmu, ruského realizmu i nastupujúceho modernizmu.