Išli rozličné fámy o tom, ako môže vyzerať nový album Olympiku, nasledovník veľmi úspešných Kaťat. Že by naozaj v niektorých rozhovoroch naznačený heavy metal? Výsledok je nepochybne razantný aj logicky tradičný. Všetky skladby napísal Petr Janda pre vlastnú gitarovú porežanosť, častú fofrovaciu dvojšľapku bubnov Martina Vajgla, osvedčene dynamickú basgitaru Milana Brouma a potrebne hutné klávesy Pavla Březinu. Dvanásť skladieb tak ponúka nefalšovaný Olympic, neodmietajúci zaujímavé okolité vplyvy, ale vo výsledku - určite našťastie - znejúci tak, ako ho máme už viac ako šesť desaťročí v obľube. Opatrené texty s chytľavými sloganmi (Robert Kodym, Lukáš Koranda, Tomáš Zajac, Ondrej Fencl a Peter J. sám) môžu spoľahlivo fungovať ako rachot veteránskeho lietadla (titulná pieseň), vyzývať na spoločné hulákanie (Heja, heja), pomocou dunivých kotlov posielať rpaslík), bláznivým tempom i minimalistickým textom sa strmhlav rútiť vpred (Jaro) či so sprievodom mohutných tympánov skúmať súčasnosť (Anonym). No, a potom sú tu samozrejme tiež silnými melódiami preslávené, po prvých tónoch zaraditeľné balady. Skôr než sa zotmie, Bola má, A tak sa nepýtam či Zatúlaná majú značnú šancu nájsť miesto v srdciach fanúšikov aj v koncertnom programe. Dobre namazaná inštrumentálna mašina menom Olympic, Jandovo vždy originálne spievanie a farebné viachlasy sú nezameniteľným poznávacím znamením aj tohto albumu.
Tracklist: Bombarďák / Skôr než sa zotmie / Heja, heja / Zatúlaná / Urvaná Lilith / Jar / Trpaslík / Bola má / Kto sa bojí / Anonym / A tak sa nepýtam / Biela hora