Kniha je založená na osemročnom terénnom výskume bulharských Karakačanov, čo sú bývalí kočovní pastieri Balkánu. Táto skupina bola vždy silne uzavretou a romantizovanou sociálnou formáciou. V 60. rokoch ich skúmal slávny britský antropológ John Campbell a jeho štúdia ich sociálnej organizácie sa radí medzi klasiky sociálne antropologickej knižnice. Odvtedy sa však životný štýl Karakačanov výrazne zmenil. Počas procesu kolektivizácie boli konfiškované ich stáda a Karakačania boli nútene usadení.

Táto kniha sa zaoberá otázkou, čo sa stalo s Karakačanmi po usadení a zameriava sa konkrétne na v Bulharsku žijúcu časť tejto etnickej skupiny. Po usadení začali Karakačani migrovať za prácou do Grécka, začali sa venovať podnikaniu a niektorí sa aj vrátili k pastierstvu, dnes už ale v modernom, usadlom, z európskej únie dotované štýle. Vďaka tomu, že ako veľká skupina usadajúci naraz mali možnosť vystavať si počas obdobia socializmu vlastné štvrte na okrajoch miest a dedín. Tieto štvrte, vzniknuté prakticky „na zelenej lúke“, tak môžu krásne odrážať princípy ich sociálnej organizácie, s minimom vonkajších obmedzení. Základom ich spoločenského usporiadania je „dom“ ako niekoľkogeneračná rodinná jednotka. Tieto "domy" potom vytvárajú medzi sebou väčšie kooperatívne jednotky - akési spriatelené susedstvá (komšilăk), ktoré sú založené na spojení medzi bratmi a bratrancami, ktorých domy sú nie prekvapivo vedľa seba alebo v tesnej blízkosti. Systém sociálnej organizácie je tiež komunikovaný prostredníctvom pomenovania a zdieľania mena. Meno je teda kódom, ktorý prenáša celú škálu informácií o nositeľovi a jeho vzťahoch k ostatným členom tejto etnickej skupiny. V usadlom období dochádza tiež k výrazným premenám identifikácie sledovanej populácie vzhľadom na to, že generácia žijúca pastierskym životom v posledných rokoch postupne vymiera a je potrebné začať používať také obrazy a symboly, ktoré nositeľom pomôžu ukotviť ich identitu aj v moderných podmienkach.

Na priloženom DVD nájdete:

Film nám predstaví bývalých kočovných pastierov - bulharských Karakačanov. V dnešnej dobe Karakačani skladajú dohromady rôzne obrazy kočovnej minulosti ich predkov (pastierstvo, kolektivizácia, perzekúcia počas socializmu). Autorka počas 8-ročného terénneho výskumu sledovala 3 karakačanské rodiny a vo filme sa snaží ukázať ich rôzne spôsoby vzťahovania sa k vlastnej minulosti. Jej informanti rozprávajú svoje pastierske príbehy, zatiaľ čo pri páse v továrni vyrábajú plastové fľaše na malinovky.

Jazyk dialógov: bulharčina, gréčtina
Jazyk titulkov: čeština
Produkcia: Gabriela Fatková
Kamera: Roman Kübelbeck
Scenár: Gabriela Fatková
Strih: Milan Durňak

Uvedený na festivaloch:
INTERNATIONAL FESTIVAL OF ETHNOLOGICAL FILM 2015 BELEHRAD
THE ONE WITH A MOVIE CAMERA 2015 MARBURG
ANTROPOFEST 2016 PRAHA