Básníkova správa o jednej z celosvetovo nejakutnejších humanitárnych kríz. Mučivé rozprávanie o úteku jednej rodiny pred genocídou.
Priatelia Tahira Hamuta Izgila zmizli jeden po druhom. Brutálna perzekúcia ujgurského národa čínskou vládou prebiehala už dlho, v roku 2017 však nabrala desivých rozmerov. Ujgurovia, prevažne moslimská menšina obývajúca západnú Čínu, prežívali ozvenu najväčších hrôz dvadsiateho storočia zosilnenú vševediacim hi-tech štátnym dozorom. Viac ako milión ľudí zmizlo v čínskych internačných táboroch pre moslimské menšiny.
Pre Tahira, popredného básnika a intelektuála, nebola perzekúcia nič nové. Pri pokuse vycestovať do zahraničia v roku 1996 ho polícia zadržala a mučila tak dlho, kým sa nedoznal k vymyslenému obvineniu a neskončil v prevýchovnom pracovnom tábore. Hoci tam musel prežiť tri roky, nikdy by si nedokázal predstaviť, aká radikálna bude o dvadsať rokov neskôr odpoveď čínskej vlády na ujgurskú otázku. Bol prvým náznakom Tahirov mnohohodinových výsluch po tom, čo si telefonoval s kamarátom básnikom z Holandska? Alebo to bolo vtedy, keď jeho starého priateľa odsúdili na doživotie čisto preto, že volal po dodržiavaní ujgurských občianskych práv? Alebo to snáď mohol začať tušiť, keď polícia zabavila Ujgurom rádia a nainštalovala rušičky, aby ich odrezala od vonkajšieho sveta?
Akonáhle si Tahir všimol, že sa park blízko jeho domova v podstate vyľudnil, pretože väčšina jeho susedov skončila za mrežami, vedel, že si polícia môže kedykoľvek prísť aj pre neho. Raz večer, po tom, čo jeho dcéry zaspali, si vedľa dverí položil topánky, sveter a kabát, aby mu nebola zima, keby ho polícia o polnoci odviedla. Tahir s manželkou pochopili, že ich jedinou nádejou je útek zo zeme.
Čakám, až si pre mňa v noci prídu je príbeh politickej, spoločenskej a kultúrnej deštrukcie vlasti Tahira Hamuta Izgila. Tahir je podľa všetkého jediným vedúcim ujgurským intelektuálom a spisovateľom, ktorému sa z Číny od začiatku masových internácií podarilo utiecť. Jeho kniha bije na poplach, aby sa svet prebral a uvedomil si, aká katastrofa sa odohráva, a je to zároveň pocta jeho priateľom a ostatným Ujgurom, ktorých hlasy boli umlčané.