Ústrednými textami posmrtne vydanej knihy Campo Santo WG Sebalda (1944-2001) sú štyri fragmenty z pripravovanej obsiahlej, ale už potom nikdy nevydanej prózy o Korzike. Na tieto fragmenty nadväzujú Sebaldove literárne eseje, ktoré sú dokladom veľkých autorových náklonností, od Kafky až k Nabokovovi. Dôležité impulzy však Sebald bral aj zo súčasnej literárnej tvorby a umenia, napr. od Jeana Améryho, Petera Weissa a Wolfganga Hildesheimera. Opäť sa vracia k svojim večným témam neodčiniteľnej skazy a pustošenia, ktoré u neho vzbudzujú pocity zármutku a ľútosti nad históriou. Kniha Campo Santo je spomienkou na veľkého rozprávača.