Kniha patrí medzi klasické diela modernej francúzskej filozofie. Henri Bergson predložil Esej v roku 1888 ako svoju dizertačnú prácu a vydal ho tlačou v Paríži v roku 1889. Uviedol tu na scénu pojem "trvanie" ("la durée"), ktorým uchopuje vnútornú skúsenosť jedinca s časom, ktorý - na rozdiel od času fyzikálneho - nie je merateľný, ale kvalitatívne. Uplývať podľa Bergsona neznamená posúvať sa na osi času, ale prechádzať kvalitatívnou zmenou, stávať sa neustále iným. Bergson z tohto zistenia vyvodzuje dôsledky pre úvahy o spoločnosti, o individuálnom "ja" ao slobode. Ponúka tu nielen sústredené analýzy času či originálne postrehy k problému slobody, ale aj úvahy o nemožnosti redukovať vedomie na fyzické stavy.