Vo svojej najnovšej zbierke básniřka nadväzuje na trend realizovaný aj v predchádzajúcom básnickom súbore Kropení svätenou vodou. Rozohráva motívy antropomorfizovanej prírody, ľudskej každodennosti a tiež aktuálneho fenoménu izolácie jedinca, spôsobené pandémiou covidu-19. Príznačné sú tiež melodické základy autorkiných veršov, ovplyvnené jej hudobným vzdelaním. Ako píše recenzent, čítanie jej veršov je čítaním notových zápisov kantilén. Čo je v tejto zbierke nové, je vysoká miera uplatnenia zmyslových vnemov, snáď všetkých, ktoré človek má. A tiež pomerne zložitá symbolika, nápadnejšia ako inokedy. Pozvanie na čítanie veršov, ktoré svojím neveľkým rozsahom môžu budiť dojem nenáročnosti, je zároveň pozvaním na rozkrývanie dômyselných symbolov, čo sa pre nás, čitateľov, môže stať nečakane hlbokým zážitkom.