Kniha významného českého historika Jána Galandauera čítavo, ale súčasne zasvätene približuje dejiny Národného pamätníka na Vítkove, tvoriaceho jednu z dominánt Prahy.
Autor vychádza už od samotného vzniku myšlienky uctiť tunajšie husitské víťazstvo dňa 14. júla 1420 vybudovaním Žižkovho pomníka a líči komplikovanú cestu jeho realizácie (vznik spolku v roku 1882, odhalenie pomníka až roku 1950). Zároveň sa zaoberá osudmi veľkolepej budovy Národného pamätníka, zamýšľaného ako "legionársky panteón" a miesto posledného odpočinku prezidenta Masaryka, s ktorého stavbou sa začalo v roku 1928. Všetky plány však zmarila nacistická okupácia a neskôr komunistický prevrat, kedy sa pamätník stal na pamätník Gottwalda a pohrebiskom komunistických prominentov. Paralelne autor sleduje osudy hrobu Neznámeho vojaka i spory s ním spojené a svoje rozprávanie, dokumentované početnými dobovými citátmi a bohatým obrazovým materiálom, uzatvára v súčasnosti.

Kniha je zaujímavým prínosom k poznaniu novodobých českých dejín, ktorých beh sa do značnej miery odráža práve v osudoch Národného pamätníka na Vítkove. Gigantická stavba vlastne nikdy neslúžila účelu, kvôli ktorému bola vybudovaná, a skôr bola vždy zneužívaná v prospech tej či onej ideológie. História žižkovského pamätníka tak zrkadlí české dejiny 20. storočia v celej ich zložitosti a nejednoznačnosti.