História Chrám bol budovaný od konca 14. až do prvej polovice 16. stor. ako výraz vzdoru proti Sedleckému cisterciánskemu kláštoru, ktorý do tej doby ovládal rozvoj mesta ako najvplyvnejšiu vrchnosť. Chrám mal stavať na obdiv moc a význam horného mesta, ktoré sa začalo utvárať v 70. rokoch 13. stor. spájaním baníckych osád na mieste bohatého náleziska striebornej rudy. Začiatkom 14. stor. už bolo ekonomickým centrom českého štátu a miestom, kde sa razila jeho jednotná minca – pražský groš. Chrám symbolizuje sebavedomie a mimoriadne ambície kutnohorských patricijov, ktorí sa vďaka svojmu bohatstvu tešili priazni českých panovníkov. S ich pomocou získali pre svoje mesto kráľovské privilégiá a mohli sa stýkať s najvyspelejšími európskymi umeleckými prejavmi tej doby. Budovanie katedrály sv. Víta na Pražskom hrade v čase Karola IV. podnietila snahu patricijov v Kolíne aj v Kutnej Hore vyjadriť svoju prestíž stavbou kostola katedrálneho typu, ku ktorej však neexistoval konkrétny cirkevný dôvod – v Kolíne ani v Kutnej Hore v tom čase nesídlil biskup. Kutnohorskí patricijovia túžili prekonať vyspelé stavebníctvo a umelecké podnikanie neďalekého cisterciánskeho kláštora v Sedlci. Podobu Svätobarborského chrámu určil vplyv francúzskych katedrál prichádzajúci jednak z cisterciánskeho Sedlca, jednak z pražskej svätovítskej stavebnej hute. Aj napriek mocenským rozporom s cisterciánmi sa kutnohorskí patricijovia nerozpakovali vyťažiť z ich kultúrneho vplyvu, snažili sa ich však prekonať rozsahom a zdobnosťou svojich stavieb. Preto vznikli neďaleko od seba tak významné chrámové stavby katedrálneho typu – konventný chrám Nanebovzatia Panny Márie v Sedlci (1283 – 1320) a banský chrám zasvätený pôvodne nielen Panne Barbore, ale aj Telu Božiemu (1384 – pol. 16. stor.). Stavba baníckej katedrály ale bola vo výhode - neviazali ju prísne rehoľné predpisy obmedzujúce ozdobné prvky a ich farebnosť a zakazujúce uplatnenie veží. Rozvinutý vonkajší oporný systém chrámu zakončený fiálami s krabmi a kvetmi, bohaté členenie a odhmotnenie stavby a najmä uplatnenie okien na úkor múrov súvisí najskôr s vplyvom poklasickej francúzskej katedrálnej architektúry sprostredkovaným svätovítskou huťou. Na túto inšpiráciu nadväzuje aj zastrešenie chrámu, ktoré bolo realizované až v r. 1558 v podobe troch stanových veží v tvare plameňov. Prvým projektantom chrámu bol zrejme Ján Parléř, syn Petra Parléře, staviteľa Svätovítskeho chrámu na Pražskom hrade. Ján sa dokonca v r. 1389 v Kutnej Hore oženil. Stavbu projektoval ako kostol katedrálneho typu s ochodzou okolo kňaziska. Pôvodne mal byť chrám trojloďový a pretiahnutejší. Veľmi skoro sa však zmenil na päťloďový zakončený v dvoch tretinách pôvodne zamýšľanej dĺžky. Pražská stavebná huť pôsobila v Kutnej Hore už skôr, vykonávala na poč. 14. stor. prestavbu hradu, neskôr označovaného ako Vlašský dvor, pre potreby mincovej prevádzky a kráľovskej rezidencie. V 70. rokoch 14. stor. začala stavbu cintorínskej kaplnky s kostnicou, neskôr zasvätenej Telu Božiemu. Pri päte skalnatého ostrohu, na ktorom stojí Svätobarborský chrám, v 80. rokoch 14. stor. dokončila stavbu prvého mestského kostola – sv. Jakuba. Svätobarborská stavebná huta sa potom rozkladala v priestore medzi stavbou a lomom na juhozápad od novo budovaného chrámu.