Fotografie Pavla Hrocha a esej Jáchyma Topola zaznamenávajú divoké roky po zamatovej revolúcii v Prahe, vzrušené obdobie osláv novo nadobudnutej slobody o páde komunistického režimu v Československu. Emócie sa z intímnej zóny vnútorného exilu obyvateľov dostali na ulicu, spoločne s mnohými potlačovanými témami aj recidivistami prepustenými po prezidentskej amnestiu. Zmätok sa mieša s radosťou, chuťou robiť všetko, čo sa predtým nesmelo, bez poriadku a pravidiel, a len s abstraktnými a idealizovanými cieľmi. Pandánom súboru fotografií z porevolučnej Prahy sú snímky z demonštrácií v Západnom Berlíne, kde ľavicoví radikáli pod vlajkou Mao Ce-tunga spílajú kapitalizmu, a fotografie z protivládnych demonštrácií volajúcich po starých poriadkoch v Moskve. To všetko bola stredná a východná Európa raných deväťdesiatych rokov, plná eufórie, ilúzií a paradoxov.
Fotografy Pavel Hroch a Jáchym Topoľ's essay record divoké roky pokračujúc Velvet Revolution v Prague, blížiaci sa čas oslavuje newfound freedom po spáde komunistickej regime v Czechoslovakia. Emócie vidieka inhabitants tečie z ulice z viacerých personalizovaných zväzkov, popri mnohých iných previously supressed subjekty - a tiež mnoho repeat offenders uskutočnené prezidentom amnesty. Konfusion bol zmiešaný s radosťou as dezertom do tej istej, že had been previously forbidden, s nie order alebo rules a s viac ako abstraktné a idealizované objektívy. A counterpart na Hroch fotografie z post-revolution Prague sú jeho fotografie z demonštrácií v West Berlin, kde ľavo-wing radicals spit na capitalizme pod bannerom Mao Zedong, a tiež jeho obrázky z Moskvy, kde anti-government protesters return to the old order. Všetky tieto boli centrálne a východné európy v roku 1990 - miesto plnej euforie, illusions, a paradoxy.