Marek Toman (* 1967), prozaik, básnik, prekladateľ a diplomat, zvolil vo svojom poslednom románe nečakaného rozprávača – barokový Černínsky palác na Loretánskom námestí v Prahe. Je to románový hrdina pevne usadený a pyšný, aj keď disponuje veľkou prispôsobivosťou. Z pohľadu konformistu budova komentuje okolité dianie, ako sa dotýka jej postavenia a účelu, as tým zaznamenáva aj zlomové okamihy českých dejín od svojho vzniku až do súčasnosti. Jej múry hostili obrazáreň a lazaret, kasárne, útulok pre chudobných, úrad ríšskeho protektora pre Čechov a Moravu aj ministerstvo zahraničných vecí. Osobitnú pozornosť venuje palác osobe Jána Masaryka a snaží sa zo svojej kamennej pamäte vydolovať čo najviac spomienok, náznakov a stôp, ktoré by vysvetlili ministrov tragický skon pod oknami jeho úradného bytu. Černínsky palác však disponuje aj citmi a po veky je nútený konfrontovať svoj vojaci obmedzený a kožene mužský pohľad na svet s tolerantnou milosrdnosťou protiľahlej Lorety, v ktorej city dúfa. Svoju pýchu potom porovná s priamočiarym plebejstvom blízkeho hostinca U Čierneho vola. Postava taká neobvyklá, ako je barokový palác, sa ku všetkému vyslovuje s otvorenosťou jednoduchou politickej korektnosti, a tak čitateľom s humorom pripomína aj prvky obmedzenosti a blbstva, ktoré sú zasuté v hlavách každého z nás.