Čítanie o TG Masarykovi zahŕňa tridsaťdeväť textov z obdobia 1910-1938, kedy boli identifikované dôležité masarykovské otázky a výzvy. Podtitul Literatúra – človek – svet upozorňuje na komplexnosť Masarykovho estetického myslenia, na jeho medziodborovú súvzťažnosť. Široká znalosť umenia a literatúry súvisela s Masarykovou predstavou vzdelanosti a vychádzal z nej spravidla aj vo svojich prácach filozofických, sociologických, historických a politických. Literatúru chápal ako fenomén sociálny, prejav života v širokom slova zmysle. Literárne diela podľa Masaryka sprostredkovávajú jedinečné poznávanie problémov moderného človeka a jeho sveta, osobná estetická skúsenosť je previazaná so (seba)výchovou, s aspektmi a funkciami spoločenskými, praktickým, resp. politickým zacielením či dopadom.

Chronologicky radený výber z obsiahleho materiálu zahŕňa texty rôznych žánrov a rozmanitej povahy, usiluje sa o reprezentatívnosť najmä z hľadiska tematického a zároveň voľbou autorov významných, resp. zastupujúcich najzávažnejšie pohľady a postoje. Prepája zásadné tematické okruhy (ktoré charakterizuje úvodné slovo editorov): reflexie Masarykovej estetiky a ich premien, jeho osobitej kritickej a polemickej praxe vo vzťahu k českej a svetovej literatúre a najmä k niektorým otázkam literárno-filozofickým a historickým a autorským osobnostiam (romantizmus, tita realizmus, česká otázka a národné obrodenie, modernosť, vzťah umenia a náboženstva, ideál humanitný;Dostojevskij, Goethe ai. Cez rôznosť zacielenia vybraných textov antológie pripomína tradíciu kritického a oživujúceho vzťahu k Masarykovmu dielu, ktorá je paralelná k mytizujúcim obrazom zakladateľa demokratickej československej republiky. Podnetnosť Masarykovho myslenia bola rozvíjaná, povedané so Šaldom, hocikedy aj proti nemu. Prítomný výbor okrem iného upozorňuje na oživujúcu vnútornú dynamiku Masarykovho netypického prístupu k literatúre, ktorý kladie otázky, nabáda diskusiu, provokuje na premyslenie a domýšľanie.