Verše Karola Baštářa vypovedajú o snahe pochopenia vonkajšieho sveta i seba samého. Citeľná je túžba po láske, nehe, pohladení, pochopení i vlastnom ukotvení. Voľným veršom oznamuje svoje pocity, hľadanie či tápanie. Ponorený do hlbín vnútorných pocitov potom vypláva na hladinu s nádejou a vierou. S vlnou emócií zvádza miestami boj av jeho krehkej duši sa mnohokrát zračí aj naliehavý apel za lepší svet.