Josef Straka sa doteraz preslávil predovšetkým svojimi básňami a kratšími básnivými prózami, z ktorých presakuje jemná melanchólia, surová existenciálna klíma, osamelé ohliadky sveta v pohybe, za chôdze, počas ciest a pobytov v cudzích mestách a cudzích krajinách. Próza Cudzie krajiny je nenápadná česká tragédia z čias, ktoré nenašli dôvod priať citlivým a noblesne umierneným, ale naopak sa rady korili otravne prierazným, bezohľadným a ku všetkému odhodlaným. Z doby, ktorá všetok idealizmus zmietla zo stola. Autor dobre vie, že nemá šancu tohto nepriateľa poraziť, ale ani mu nemieni ísť na ruku. Vzdoruje v podzemnom bare či na riedko navštívenom čítaní poézie, a potom o ňom vydáva krehké, ale vnútorne odolné a oslobodivé svedectvo.