Do víru Veľkej vojny vstúpil Miloš Sum v lete 1915 v radoch olomouckého zemebraneckého pešieho pluku č. 13 ao rok neskôr padol do ruského zajatia. Gróf Józef Potocki si ho ako vyučeného cukrára vybral do kuchyne svojho sídla v Antoninách, ale v júli 1917 Sum dobrovoľne vstúpil do československého vojska. Bol zaradený k novému 7. čs. streleckému pluku „Tatranskému“, s ktorým prekonal tvrdé boje s boľševikmi v roku 1918. Jeho denník však zachytáva najmä roky 1919 a 1920, teda ostrahu Transsibírskej magistrály a návrat domov cez Kanadu. Autor zachytáva tvrdý život na Sibíri, konflikty s vojenským i politickým vedením, smútok po domove, ale aj život obyčajných Rusov a ďalších národov Ďalekého východu. Miloš Sum bol kultúrne činný, podieľal sa na vydávaní ilustrovaného časopisu, v plukovom divadle vystupoval ako hlavný predstaviteľ ženských rolí a často a rád maľoval. Takmer 150 jeho dobových kresieb tak denník sprevádza.