Spomienky a zápisy popredného českého historika Františka Kutnara (1903-1983), rodáka z Mlázovíc v Podkrkonoší. Kutnar bol žiakom Jozefa Pekára. Metodicky sa orientoval na štrukturalizmus. Ako odborník na národné obrodenie sa venoval problematike vlastenectva a nacionalizmu, publikoval však aj početné štúdie k dejinám poľnohospodárstva. Spomienkové texty z rokov 1972-1983 líčia atmosféru Kutnarovho rodného kraja, jeho prírodné krásy a premeny počas štyroch ročných období. Historik v nich tiež spomína na ťažkosti sprevádzajúce voľbu životnej partnerky as vďačnosťou sa vracia k spoločne stráveným letom. Pripomína aj niektoré zo svojich generačných druhov. V publikovaných zápiskoch z rokov 1959-1980, ktoré sú sčasti denníkového charakteru, Kutnar opisuje predovšetkým ťaživé životné situácie, v ktorých sa ocitá v päťdesiatych a potom v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Vyznáva sa zo svojho súzvuku s vidieckym prostredím, ktoré je jeho kľúčovým inspiračným zdrojom. Život v súlade s prírodou a ľuďmi ku chvále prozreteľného Tvorcu je potom pre Kutnara tou najvyššou hodnotou.