Americký spisovateľ Mark Slouka, syn českých rodičov, ktorí po februárovom puči odišli do Spojených štátov, vo svojom románe Ďaleko v srdci skladá kúsok po kúsku spletitú a často neveselú mozaiku svojho života. Rozhodol sa odhaliť svoje vnútro, použiť písanie ako určitú formu terapie a strhnúť závoj z detských spomienok na svojich rodičov. Centrálnym bodom memoárov je však predovšetkým jeho matka, ktorá pre mladého chlapca znamenala počas jeho dospievania celý svet a po dlhú dobu bola najdôležitejšou osobou jeho života. Ako starol, jeho vzťah k nej sa premieňal a túto ambivalenciu, toto prelievanie medzi láskou a nenávisťou, autor zachytáva vo svojich spomienkach, a vyrovnáva sa tak s traumami, ktoré ho sprevádzali až do dospelosti. Slúka vo svojom románe pravdivo, napriek tomu však citlivo zaznamenal krehkosť vzťahu medzi matkou a jej synom, ťažkosti dospievania a často zložitý život emigrantov v cudzej krajine.