Viac ako sto rokov staré poviedky, otlačované kedysi v časopise Lada a zhromaždené v tejto knihe, svedčia nielen o láskach, starostiach a bolestiach našich predkov. Sú tiež dokladom, že láska k prírode môže byť aj predznamenaním lásky k ľuďom, zdrojom pozitívneho vzťahu k svetu. Onoho vzťahu, ktorý akoby sa z našich dnešných životov vytrácal: Krásnom je súlad. Kto chce krásne žiť, musí si v duši a srdci vypestovať onen súlad života, myšlienok a citov, ktorým si vykúzli ono duševné krásno, z ktorého vykvitá šťastie. Krásno nehostí sa jedine v bohatstve, nemiluje prepychu, nehľadá výslnie, ale ako fialka skrytá miestečka si vyhľadáva. Krásno usídli sa tak rado v jednoduchej chalúpke rovnako ako v nádherne zariadených bytoch, z ktorých prečasto uteká a ustupuje nevkusu. Kto si zamiloval krásno v prírode, dokáže si tiež v živote vykúzliť krásno v duši, v každom konaní svojom, a tým obšťastňuje seba aj iných. A v krásnu dušu zrkadlí sa potom celý život náš. My cítime ušľachtilejšie, vnímame hlbšie a súdime správnejšie.