Kniha predstavuje prvýkrát v ucelenej podobe vývoj najvýznamnejších humanitných odborov na Nemeckej univerzite v Prahe v období prvej republiky a za nemeckej okupácie. Na základe archívnych materiálov, odbornej literatúry a interpretácie dobových textov historikov, germanistov a slavistov pôsobiacich na univerzite skúma autor dejiny týchto odborov v kontexte vedeckého, politického a kultúrneho vývoja českých zemí v prvej polovici dvadsiateho storočia aj v rámci vývoja tejto vrcholnej vedeckej a kultúrnej inštitúcie Nemcov v slovenských krajinách. Kniha sa teda hlási k široko pojatým dejinám vedy, ktoré si všímajú nielen inštitucionálne a personálne stránky vývoja jednotlivých odborov, ale aj ich tematických a metodologických premien v širších historických súvislostiach.
Tieto výskumy vedú k záveru, že už od polovice tridsiatych rokov nadobúdal na univerzite na význame nacionalistický a nedemokratický model vedy a jej širších spoločenských úloh, zatiaľ čo slavistika, ktorá bola zameraná na česko-nemeckú spoluprácu a reprezentovala skôr otvorené poňatie sudetonemectva, sa dostávala do stále väčšie defenzívy. Vývoj po septembri 1938, respektíve po marci 1939, kedy sa Nemecká univerzita v Prahe stala súčasťou ríšskonemeckého vysokoškolského systému, bol tak v nemalej miere predznamenaný už v predchádzajúcich rokoch. Práve obdobie rokov 1938-1945 je venovaná druhá časť knihy, skúmajúca predovšetkým otázku inštitucionálnych, personálnych i tematických a metodologických kontinuít a diskontintinuít v jednotlivých odboroch.