Denník o Čarnojevi?ovi – hlavný román srbskej avantgardy, prvýkrát vydaný v roku 1921, patrí v európskom kontexte k najpozoruhodnejším prózam s tematikou prvej svetovej vojny a bol preložený aj do francúzštiny a nemčiny. V asociatívnom, lyricky ladenom rozprávaní, v ktorom sa mieša dezilúzia s nádejou a nihilizmom, hlavný hrdina zobrazuje zážitky a výjavy z haličského a talianskeho frontu, vracia sa ku študentským rokom vo Viedni aj do domovského Banátu, spomína na iniciačnú cestu k Jadranu v Krakove a poľskú milenku aj na návštevu mesta svojich predkov pri Budapešti. Pre rozprávačovo vnímanie sveta je určujúca výrazná melanchólia prameniaca z citlivého naturelu, zo skúsenosti vojaka armády, ktorá napadla jeho materskú krajinu, z ťažkej choroby, nepodareného manželstva a nezadržateľného úpadku maďarských Srbov. Nemenej silne sa do jeho osobnosti premieta zaujatie prírodou a osudové stretnutie s bývalým námorným dôstojníkom, obdivovateľom Sundských ostrovov a rojkom.