Denníky organizovaného veselia a slobodného putovania sú súborom siedmich cestovných denníkov. Prvý denník bol napísaný v roku 1981, posledný v roku 2000. Tri z nich pochádzajú z ciest do dnes už neexistujúcich krajín – Sovietskeho zväzu a dvakrát do Nemeckej demokratickej republiky. Štyri vznikli pred zamatovou revolúciou a dokumentujú spôsob, akým prebiehali detské pionierske tábory, aj keď nie vždy niesli toto označenie. Posledný predrevolučný denník bol napísaný v lete 1989 pri súkromnej autorovej ceste do Mongolskej ľudovej republiky. Slobodné denníky potom zachytávajú porevolučné cesty do takzvanej kapitalistickej cudziny, ktorú reprezentuje Veľká Británia (1990 a 1991) a následne potom Írska republika (1991). Ide o nízkonákladové cesty ukazujúce spôsoby, akými bolo možné na začiatku 90. rokov minulého storočia spoznávať vyspelý svet s prázdnym vreckom. Posledný denník, z roku 2000, vracia čitateľov späť do tentoraz už demokratického Mongolska, a je tak pomyselným uzavretím cestovateľského kruhu. Denníky tiež dokumentujú autorovo dospievanie a zachytávajú jeho názory ako na okolitý svet, tak aj na život samotný. Tri z denníkov sprevádzajú snímky zhotovené počas ciest. Tieto fotografie zachytávajú život v ľudovom i demokratickom Mongolsku, ďalej potom Veľkú Britániu a Írsko v čase, keď tieto krajiny viac ako brexit ohrozovala Írska republikánska armáda.