Práca sa zaoberá premenou nemecky písaného univerzitného románu po roku 1968. Autor rozdeľuje korpus 33 románov podľa spôsobu, akým sú napísané na štyri typy: 1. univerzitný kriminálny román, 2. univerzitné romány, ktoré sú rozprávané zo subjektívnej perspektívy, 3. zábavné a satirické univerzitné romány a 4. experimentálne univerzitné romány. Doterajší nie príliš rozsiahly výskum redukoval nemecký univerzitný román na niekoľko málo diel a pripisoval mu aj z dôvodu svojho obmedzeného zamerania na zobrazenie vzťahu medzi univerzitou a spoločnosťou nízku literárnu úroveň. Oproti tomu vidí autor hlavné meradlo literárnej kvality univerzitného románu vo vzájomnom stupňovaní sa vybraného spôsobu písania a univerzitnej témy. Práca ukazuje, že doposiaľ opomínané, príp. nedostatočne interpretované romány (experimentálne, subjektívne univerzitné romány, ale aj niektoré, ktoré sa týmto typom blížia) vykazujú vyššiu kvalitu. Diferencovanejší pohľad na univerzitný román, ktorý práca prináša, má prispieť k tomu, aby bol vnímaný ako hodnotný žáner.