Len máloktoré dielo je obostreté povesťou natoľko dráždivé a pikantné čítanie ako Boccacciov Dekameron, hoci v ňom v žiadnom prípade nejde len o erotiku, hoci aj tá v tejto knihe hrá značnú úlohu. Rozkročenie námetov Dekameronu je široké, mnoho príhod existovalo už pred samotným Boccacciom, zatiaľ čo Peter Vydra spísal príbehy úplne pôvodné a vypožičal si „len“ názov knihy. Ten však ďalej posunul, aby dal najavo, že jeho dielo má ako hmotnostne, tak svojím významom menšiu váhu ako Majstrovo opus magnum. Autorove poviedky sa teda netočia len okolo milostných dobrodružstiev, hoci aj na tie dôjde, ale ich témou sú napríklad aj rôzne rozmiešky s až kriminálnym nádychom alebo nadprirodzeno. Vydrovi hrdinovia spravidla nie sú stredovekí gréci ani žiadni filúti (teda aspoň nie porovnateľní s tými Boccacciovými), ale pri humorných situáciách, aké zažívajú, si môžeme s úsmevom povedať: „To by sa mohlo stať aj mne.“