Publikácia predstavuje koncept posturálne motorického programovania, nadväzujúci na Vojtovu metódu a princípy vývojovej kineziológie. Tento model bol spracovaný najprv vo Švédsku, neskôr v SR ako samostatný fyzioterapeutický koncept. Pri cvičení v závesnom zariadení sa kladie dôraz na dosiahnutie a udržanie polohy tela ako následného východiska pre ďalší pohyb vo vertikálnej polohe. Cvičenie na rozdiel od reflexnej metódy obsahuje prvky vedomého učenia av popredí celého cvičebného procesu je motivácia pacienta. Cvičenie sa tak pre neho stáva zábavnejším a lepšie ho toleruje . Monografia má lekársku diagnostickú časť s vlastným pohľadom na tento problém a fyzioterapeutickú praktickú časť, ktorá je zameraná najmä na chronických pacientov liečených Vojtovou technikou, u ktorých sa zlepšovanie motorických funkcií pozastavilo. Autori použili závesné techniky tam, kde gravitácia znemožňovala alebo sťažovala zamýšľaný voľný pohyb proti gravitácii. Ako ukazujú v knihe uvedenej kazuistiky , závesom sa podarilo podmienky na uľahčenie tejto funkcie zlepšiť. súhry a pohybovej koordinácie, ktorá zvyšuje pohybovú ekonomiku a tým aj výkonnosť pri slabšej svalovej sile.